Ôsmi žilinskí jachtári sa rozhodli zdolať Severné more, ktoré je známe veľmi ťažkými poveternostnými podmienkami. O svoje úžasné zážitky z plavby po západnom pobreží Švédska sa podelil Tomáš Chudík, jeden z organizátorov celej plavby a zároveň predseda Klubu športového jachtingu Žilina.

Je známe, že Švédsko nebolo nikdy dobité po mori žiadnymi námornými veľmocami, ktoré sa o to snažili pri obsadzovaní území. Naopak vyrastali tu vždy výborní námorníci a Vikingovia sa predsa na svojich lodiach dostali až na americký kontinent.

Všetci na 100%

Navigačná časť prípravy plavby sa sústreďuje na preplavbu úzkymi plavebnými dráhami. Sú tu tradične značené červenými a zelenými bójami, kardinálnymi znakmi a majákmi. Koncentrácia na navigáciu musí byť 100%-ná, pretože pri plavbe na plachty v úzkych fjordoch, ktoré sú plné útesov, aj malá odchýlka kurzu môže mať za následok náraz na podvodný útes či skalu. Po vyplávaní na more je už navigácia jednoduchšia, ale pozornosť kapitánov a posádky zas upútavajú ťažšie poveternostné podmienky Severného mora.

Do Wallhalmmariny, kde nás čaká loď sa presúvame 8-miestným autom cez Poľsko, Nemecko a trajektom do Švédska.

Schôdzka naslepo

Plachetnica ktorú sme si prenajali má zaujímavé meno: BlindDate (schôdzka naslepo). Po tradičnej preberacej procedúre od charterovej spoločnosti sa naloďujeme a ešte v sobotu popoludní vyplávame na juh okolo ostrova Kraken a kotvíme v zátoke ostrova Kärsson.

Postupne sa posúvame deň za dňom a navštevujeme mestečká Ellos, Smogen, Fjallbacka, Kungshamn, Marstrand a množstvo menších prístavov a kotvíšť. Vchádzame tiež do ôsmych námorných míľ dlhého fjordu Gullmar, v ktorom nocujeme vyviazaní skobami na skalu. Je to tu zaužívaný spôsob kotvenia na malých ostrovoch či útesoch pri nocovaní alebo kúpaní.

Drsná tvár mora

Predpoveď počasia nám sľubuje vietor od 10 do 15 uzlov, čo je veľmi príjemná plavba, s výnimkou utorka, keď má prechádzať studený front a vietor má zosilnieť na 30 uzlov. V tomto čase sa nachádzame v prístave Smogen a plánujeme preplávať čo najviac na sever, až k hraniciam s Nórskom.

Počítame s náročnou plavbou, veď skúsenosti z takýchto podmienok máme a silný vietor by nám mal pomôcť prejsť túto dlhú etapu. Vyplávať spleťou navigačných znakov a útesov v zvlnenom mori je náročné, ale zvládame to a pomaly vyplávame na more.

Štvormetrové vlny rozhodli

Čím viac zanechávame za sebou ostrovy, ktoré tvoria prirodzenú ochranu pobrežia od mora, tým viac sa more dvíha a ukazuje svoju tvár drsného Severného mora. Spenené útesy sú vzdialené len asi štvrť míle a vlny sa dvíhajú do výšky štyroch metrov. Sú neskutočne strmé a naša 10 ton vážiaca loď ich preskakuje a s otrasmi dopadá do údolia medzi dvomi vlnami. Okamžite začne bojovať s ďalšou vlnou a rozrazenie hrebeňa vlny vždy znamená spŕšku morskej vody na palube.

Všetko toto sme už prežili, ale tá neskutočná strmosť vĺn, ktoré sa stavajú proti nám ako stena je moc a po zvážení všetkých za a proti loď obraciame naspäť. Je to ako rozhodnutie horolezca obrátiť sa v polovici cesty na vytúžený vrchol.

Tulene, soby a skalnatá krása

Náhradná varianta má tiež svoje čaro, nevraciame sa späť do toho istého prístavu, ale pokračujeme na sever úzkymi kanálmi a fjordami, ktoré dávajú tejto oblasti charakteristickú črtu. Prírodné krásy vo forme úžasných skalnatých ostrovov, ktoré sú vyhľadené morom a vetrom, alebo s porastom borovicových lesov s brezovými hájikmi a sviežou zelenou trávou.

Nie je žiadnym zázrakom vidieť soba, či sobiu laň aj s mladými. V mori nestretávame delfínov, ktoré sa vždy pritrafia pri našich plavbách v iných moriach, ale vidíme malé tmavé hlavičky s fúzami, tulene. Rybárske prístavy sú prikrčené priamo vo fjordoch pri mori s vlastným mólom.

Červeno-biele mestá

Všetky stavby sú drevené v červenej alebo bielej farbe, ktoré príjemne kontrastujú s tmavomodrou morskou vodou. Mestečká sú na skalách vybudované v rovnakom štýle ako prístavy, akurát farba domov je viac biela alebo žltá a vždy na najvyššom mieste je dominantný kostol. Okná v každom dome sú bez žalúzii a záclon a sú výkladom každej domácej gazdinky. Nemôže chýbať sviečka, vázičky, kvety a model plachetnice.

Dojmy z plavby

Plavba v nás zanechala silný dojem z pohľadu poznania prírody a spolužitia človeka s prírodou. Na každom kroku cítime, ako si Švédi toto prostredie užívajú a vážia. Skoro všetci sú nadšencami jachtingu, alebo rybári a more v nich už po stáročia zanecháva silnú stopu v ich pozitívnom prístupe k okoliu.

V čase, keď Tomáš Chudík s Mirom Zvarom končili svoju plavbu vo Švédsku, sa ďalší členovia Klubu športového jachtingu Žilina zúčastnili na Orave jachtárských pretekov pod názvom Leka Cup v kategórii kajutové plachetnice. Posádku lode Selené tvorili Ondrej Lénárt, Miloš Mičura a Michal Mičura. Na plachetnici Arzén súťažila dvojica Stanislav Fedor a Igor Ščamba.

 
 

Vytlačiť článok