Ôsmi žilinskí jachtári sa rozhodli zdolať Severné
more, ktoré je známe veľmi ťažkými poveternostnými podmienkami. O svoje
úžasné zážitky z plavby po západnom pobreží Švédska sa podelil Tomáš
Chudík, jeden z organizátorov celej plavby a zároveň predseda Klubu športového jachtingu Žilina.
Je známe, že Švédsko nebolo nikdy dobité po mori žiadnymi námornými
veľmocami, ktoré sa o to snažili pri obsadzovaní území. Naopak vyrastali
tu vždy výborní námorníci a Vikingovia sa predsa na svojich lodiach dostali
až na americký kontinent. Všetci na 100%
Navigačná časť prípravy plavby sa sústreďuje na preplavbu úzkymi
plavebnými dráhami. Sú tu tradične značené červenými a zelenými
bójami, kardinálnymi znakmi a majákmi. Koncentrácia na navigáciu musí byť
100%-ná, pretože pri plavbe na plachty v úzkych fjordoch, ktoré sú plné
útesov, aj malá odchýlka kurzu môže mať za následok náraz na podvodný
útes či skalu. Po vyplávaní na more je už navigácia jednoduchšia, ale
pozornosť kapitánov a posádky zas upútavajú ťažšie poveternostné
podmienky Severného mora.
Do Wallhalmmariny, kde nás čaká loď sa presúvame 8-miestným
autom cez Poľsko, Nemecko a trajektom do Švédska. Schôdzka naslepo
Plachetnica ktorú sme si prenajali má zaujímavé meno: BlindDate
(schôdzka naslepo). Po tradičnej preberacej procedúre od charterovej
spoločnosti sa naloďujeme a ešte v sobotu popoludní vyplávame na juh okolo
ostrova Kraken a kotvíme v zátoke ostrova Kärsson.
Postupne sa posúvame deň za dňom a navštevujeme mestečká Ellos, Smogen,
Fjallbacka, Kungshamn, Marstrand a množstvo menších prístavov a kotvíšť.
Vchádzame tiež do ôsmych námorných míľ dlhého fjordu Gullmar, v ktorom
nocujeme vyviazaní skobami na skalu. Je to tu zaužívaný spôsob kotvenia na
malých ostrovoch či útesoch pri nocovaní alebo kúpaní. Drsná tvár mora
Predpoveď počasia nám sľubuje vietor od 10 do 15 uzlov, čo je veľmi
príjemná plavba, s výnimkou utorka, keď má prechádzať studený front a
vietor má zosilnieť na 30 uzlov. V tomto čase sa nachádzame v prístave
Smogen a plánujeme preplávať čo najviac na sever, až k hraniciam
s Nórskom.
Počítame s náročnou plavbou, veď skúsenosti z takýchto podmienok
máme a silný vietor by nám mal pomôcť prejsť túto dlhú etapu. Vyplávať
spleťou navigačných znakov a útesov v zvlnenom mori je náročné, ale
zvládame to a pomaly vyplávame na more. Štvormetrové vlny rozhodli
Čím viac zanechávame za sebou ostrovy, ktoré tvoria prirodzenú ochranu
pobrežia od mora, tým viac sa more dvíha a ukazuje svoju tvár drsného
Severného mora. Spenené útesy sú vzdialené len asi štvrť míle a vlny sa
dvíhajú do výšky štyroch metrov. Sú neskutočne strmé a naša 10 ton
vážiaca loď ich preskakuje a s otrasmi dopadá do údolia medzi dvomi
vlnami. Okamžite začne bojovať s ďalšou vlnou a rozrazenie hrebeňa vlny
vždy znamená spŕšku morskej vody na palube.
Všetko toto sme už prežili, ale tá neskutočná strmosť vĺn, ktoré sa
stavajú proti nám ako stena je moc a po zvážení všetkých za a proti loď
obraciame naspäť. Je to ako rozhodnutie horolezca obrátiť sa v polovici
cesty na vytúžený vrchol. Tulene, soby a skalnatá krása
Náhradná varianta má tiež svoje čaro, nevraciame sa späť do toho
istého prístavu, ale pokračujeme na sever úzkymi kanálmi a fjordami, ktoré
dávajú tejto oblasti charakteristickú črtu. Prírodné krásy vo forme
úžasných skalnatých ostrovov, ktoré sú vyhľadené morom a vetrom, alebo
s porastom borovicových lesov s brezovými hájikmi a sviežou zelenou
trávou.
Nie je žiadnym zázrakom vidieť soba, či sobiu laň aj s mladými.
V mori nestretávame delfínov, ktoré sa vždy pritrafia pri našich plavbách
v iných moriach, ale vidíme malé tmavé hlavičky s fúzami, tulene.
Rybárske prístavy sú prikrčené priamo vo fjordoch pri mori
s vlastným mólom. Červeno-biele mestá
Všetky stavby sú drevené v červenej alebo bielej farbe, ktoré príjemne
kontrastujú s tmavomodrou morskou vodou. Mestečká sú na skalách
vybudované v rovnakom štýle ako prístavy, akurát farba domov je viac biela
alebo žltá a vždy na najvyššom mieste je dominantný kostol. Okná
v každom dome sú bez žalúzii a záclon a sú výkladom každej domácej
gazdinky. Nemôže chýbať sviečka, vázičky, kvety a model plachetnice. Dojmy z plavby
Plavba v nás zanechala silný dojem z pohľadu poznania prírody a
spolužitia človeka s prírodou. Na každom kroku cítime, ako si Švédi toto
prostredie užívajú a vážia. Skoro všetci sú nadšencami jachtingu, alebo
rybári a more v nich už po stáročia zanecháva silnú stopu v ich
pozitívnom prístupe k okoliu.
V čase, keď Tomáš Chudík s Mirom Zvarom končili svoju
plavbu vo Švédsku, sa ďalší členovia Klubu športového jachtingu Žilina
zúčastnili na Orave jachtárských pretekov pod názvom Leka Cup v kategórii
kajutové plachetnice. Posádku lode Selené tvorili Ondrej Lénárt, Miloš
Mičura a Michal Mičura. Na plachetnici Arzén súťažila dvojica Stanislav
Fedor a Igor Ščamba. Sobotné ťažké podmienky v podobe dažďa a 6 stupňovej teploty
preverili odolnosť posádok. Posádka Arzén ešte musela riešiť technické
problémy z kýlom, takže prvé dve rozplavby nestihla. Naopak Selené jazdilo
vo veľkej forme, a až na jednu rozjazdu, všetky s prehľadom vyhrali a
zaknihovali si ďalšie celkové víťazstvo. V nedeľu už viac prialo
počasie, čo pomohlo posádke Arzénu dostať sa na 5. miesto, ale určitý
pocit sklamania stále prevláda, túto sezónu nevedia naskočiť na
minuloročnú víťaznú vlnu.
Foto: Tomáš Chudík Zdroj: http://zilina.dnes24.sk/reportaz-zilincania-okusili-drsnu-tvar-severneho-mora-141099
|